3. února 2014 v 18:16 | Kated
|
Autorky : Niki a Ivi
Žánr : humoristicko romantická poviedka
Rated : 15-18
Obsah: Ona je spisovateľka, nikto to nevie. A pod rúškom tajomstva vydáva knihy. Editor jej odchádza do Anglicka na príkaz nového šéfa. Ona dostáva nového editora. Nevie o koho lebo práve dorazil zo zahraničia. Tina má ťažkú minulosť a snaží sa prispôsobiť všetkým novým zmenám.
Ako sa Tina vyrovná z nebezpečenstvom ktoré jej hrozí? Ako zareaguje na skutočnosť, že svojho neznámeho editora v skutočnosti pozná? A láska? Nájde ju?!
Zbytek pod pefixem
Som spisovateľka. Ale ,psst. Viem to len ja a môj editor. Preto práve dnes keď sa koná dlho očakávaná oslava mojej piatej knihy, a ja sa trepem.... Pripravte sa.... Áno, do školy. Tam sa trepem.
Keby vedeli, že to píšem ja bola by to skvelá výhovorka ako sa zbaviť tej opičiarne s krycím názvom škola. Namiesto toho stojím pred zrkadlom a snažím sa aby moje vlasy aj vyzerali ako vlasy a nie aby sa tak len nazývali.
Žiadna sláva takto zrána. O chvíľu mám školu a ja ani netuším kde je môj batoh.
Rýchlo si dám svoje blond vlasy do gumičky a oblečiem si uniformu. Skladaná sukňa ma škriabe ako ďas, tak k tomu prihodím samodržky aby aspoň niečo oddeľovalo moju pokožku od tej tkaniny. Košeľu nechám rozopnutú, mám pod ňou tielko. Kravatu prehodím cez krk a ponáhľam sa k stolu. Jeho obsah zhrniem do objaveného batohu a bežím dolu do kuchyne.
Nakuknem do kuchyne a všimnem si Erika za stolom.
Drží noviny a napcháva sa toastami. Je tlstý ako prasa, ale aj tak sa cpe.
"Ahoj. Zasa ješ?" zamračím sa naňho.
"Aj tebe pekné ráno."
Erik je môj nevlastný otec. Náš vzťah je dá sa povedať napätý.
Skrátka ho neznášam.
"Jáj, áno. Ešte by si náhodou schudol. To by bola katastrofa… Dúfam, že mama čoskoro dostane rozum a opustí ťa." Sladko sa naňho usmejem.
"Ty lezba jeden trafená! Padaj do školy a nekaz tu vzduch." Vykrikuje ako splašený.
Keď som prišla do puberty mal zálusk na matku a dcérku v jednej posteli. Tak som mu vysvetlila ukážkovo, že "nejsem k mání"… Skrátka som si rozhádzala po izbe lesbické porno a podobné veci. Usúdil, po jemnom "náznaku" , že som lezba a ja som ho v tom s láskou nechala.
Debila plešatého...
"Idem, idem. Tlsťoch perverzný" mávla som a bežala preč.
Nika ma čakala až o dva bloky ďalej, tak som sa prešla.
Danika je moja najlepšia priateľka. Je to narcistická, sebavedomá, nymfomansky naladená bruneta s modrými očami a sklonmi k blbosti a rebelstvu.
Som jej tlmič. Aspoň trošku ju ukludňujem, inak by to bol bodrel.
Sadám si k nej do auta a ona sa snaží odmávať dym ktorý sa vznáša po celom aute.
"Nesnaž sa. To nezamaskuješ. Aj tvoja matka na to príde."
Jej mama nevie že fajčí. Snaží sa prestať, ale boh nás ochraňuj ak to začne brať vážne to s ňou už nikto nevydrží.
"Nestraš. Mám novú knihu, bude sa ti páčiť. Je o jednom chlapíkovi čo opiera skoro každú babu." Rozosmeje sa.
"Chodiaci syfilis" zamrmlem.
Rozosmeje sa ešte viac.
"Potrebuješ chlapa."
"Jedného v baráku mám a nakecala som mu že som lezba. Nechcem ďalšieho"
"To by bolo predstavenie" rozosmeje sa.
"Jasné. Rozdáme si to rovno pred ním."
"Ale, no nepreháňajme to."
Teraz sa rozosmejem ja.
Je stašne trafená ale preto ju mám rada.
"Mário odchádza. Ostávam sama" vzdychne tragicky.
Mário je jej, vyzerá to tak, že bývalí priateľ.
"Kúp batérie a budeš šťastná. Umelina nemá ústa." Ozvem sa kľudne a snažím sa tváriť vážne.
"Ty si jebnutá. Jasne to bude prvá vec čo spravím ako náhle odíde." Rozosmeje sa.
"A aj tak mám račej bio ako umelinu."
"Dobre nechaj tie nadržanecké reči a porozprávaj mi o tej knihe."
Nike sa rozžiarili oči a usmeje sa. Dievča je v ráži.
"No, je to bestseller. Je o chlapíkovi, ktorý mení ženy ako ponožky až kým sa mu to nerozhodne jedna vytmaviť. Je to jeho susedka. Každú noc musela trpieť vzdychy a krik. Raz dokonca mňaukanie a vtedy sa rozhodla že má toho dosť a zakročila..." pokračovala ďalej.
"Trošku zoofilné nie?"
"Náhodou je skvelá" vzdychne nadšene Nika.
"Aha, Niky. Tam je policajt na koni. Pozeráš na koňa alebo policajta." ukážem na ulicu.
"Ty si jebnutá Tina." Rozosmeje sa.
"Ja viem, že ma miluješ." Kývnem jej hlavou.
Vystupujeme z auta pred školou. Meškáme. To znamená, že nemá význam sa už ponáhľať. Ostatný sa ponáhľajú a mi sa zastavujeme na rohu. Nika vyberá cigaretu a zapaľuje si. ZA nami sa ozvú kroky a hneď na to aj hlas.
"Dobré ráno dievčatá. Ešteže sa ponáhľate. Meškáte len štvrť hodiny. Danika! Tá cigareta! Prosím." Triedna.
Hneď mám krajší deň.
Danika zavrčí a odhodí cigaretu. Triedna prejde a Danika si zapaľuje novú cigaretu.
"Krava trafená. Ešteže som si vzala Máriove cigarety."
"Dúfaj že ťa nenačape zasa. Počuješ mám posledný čas divný pocit. Akoby ma niekto sledoval. Stále sa obzerám ale nikto tam nie je. Asi mi už preskakuje."
"Si paranoidná. Buď prestaň piť alebo si nájdi muža"
"Nepijem a ty si ako nymfomanka." Zavrčím.
"Kľud Tina. Taká si dnes napružená." Zamračí sa Nika.
"Kašli na to. Poďme do tej opičiarne."
Po škole som čakala niku pri jej aute. Čakala som aby ma vzala domov.
Nika dobehla k autu s previnilým výrazom.
"Tina sorry, musím ísť po brata na letisko. Nevadí káčatko?"
Vtedy som si spomenula na ten trápny zážitok z detstva keď mi jej brat privrel sukňu do dverí a videl ma len v nohavičkách s kačičkou. Od vtedy ma Nika volala káčatko.
"Do prdele nepripomínaj mi to! Nepripomínaj mi chlapa ktorý mi prvý narušil moje nohavičkové panenstvo."
"Neukazuj mi ten tvoj trápny výraz. Však to bolo aj jediné ktoré stihol." Skonštatovala Nika.
Som na neho dosť zvedavá ako sa zmenil. Dúfam, že mu kačičku raz oplatím.
Vo vrecku sa mi ozýva melódia sex in the fire. Skladba novej amatérskej skupiny ktorú som si obľúbila.
Túto pieseň mám nastavenú len na jednu osobu, na môjho sexi editora.
"Áno Bob?" ozvem sa.
Ahoj zlatko. Počuj mám pre teba zlé správy. Odvolali ma do Anglicka. Schytáš nového editora. Dnes sa stretnete v reštaurácií na Madison Square. Presne o tretej hodine tam buď. Som si istý že si ho všimneš.
"Čo?! Čo ak by som bola v škole? Alebo sa učila? A ja nechcem žiadneho nového editora" som parádne nasratá. Bob je môj editor. Nikto iný len on.
Nemáš na výber zlato. A vedel som, že nebudeš v škole. Máš devätnásť. Tvoj školský deň končí o dvanástej aj keď je oficiálne do tretej.
"Detailista"
Okej zlato. Musím ísť. Keby si mala problémy ozvi sa. Som tu vždy pre teba.
"Ja viem Bob. Ozvem sa." Zložila som.
Bola som pred barákom.
Erik mal doma auto. Nešla som dnu. Keď bol doma pred jednou znamenalo to že je doma aj mama a on si prišiel iba vrznúť. Toho svedkom byť nechcem.
Neznášam ho. Môj otec bol jeho kolega. Raz keď boli spolu na stavbe mal otec "nehodu". Spadol zo stavby a zabil sa. Jediný svedok bol Erik. Vyhlásil to za nehodu.
Ja viem, že ho zabil.
Raz, keď prišiel domov opitý povedal mi to.
Mama sa ho bojí, ja ho neznášam.
Sedela som na terase dve a pol hodiny. Bola by som zvedavá čo tam tak dlho robí. Určite nemá takú výdrž. S jeho maxi bruchom by mal infarkt už na začiatku.
"Čo tu robíš tak skoro?!" ozval sa otec.
"Už som myslela že máš infarkt." Usmejem sa.
"To by ťa potešilo, čo?!"
"Pravdaže." Vážna kývnem. Nesrandujem.
"Daj sa vypchať." Zamrmle a nasadne do auta.
Vbehnem dnu. Mama sa mračí a napravuje si tričko.
"Už si doma Tinka? Ako bolo v škole?" usmeje sa.
"Pravdaže. Musím ísť na chvíľu preč. Nečakaj ma."
Vybehnem do izby a rýchlo sa prezliekam. Oblečiem si fialovú košeľu s krátkym rukávom a biele elegantné šortky. Vyzerala som elegantne. Rozpustila som si vlasy a tie mi spadali cez plecia v špirálovitých vlnách až po pás. Dala som si jemný make up. Mala som zelené oči tak som ich zvýraznila. To bolo asi jediné čo sami na mne páčilo. Obula som si sandále a ponáhľala sa dolu.
Mama stála na terase.
"Tinka. Vyzeráš pekne. Máš rande? Mala si si zapnúť vlasy. Takto vyzeráš staršie." Karhá ma.
Finta je v tom že to bol môj zámer. Aj tak si myslím že vie koľko mám rokov. Určite ho pripravili.
"Ďakujem mami ale to nie je vzhľadom že vyzerám staršie to robí ten rok v občianke." Usmejem sa.
"jáj moja, mať tak tvoj vek." Vzdychne si.
"Padám mami." Kývnem jej a zavolám si taxi. Nemám čas.
Vojdem do reštaurácie a sadnem si. Po chvíli za mnou príde čašník a ja si objednám. Má ešte päť minút. Ládujem sa koláčom a popíjam kávu keď sa otvoria dvere a dnu vojde chlap. Pekný chlap. Akože vážne mlstný kus chlapa. Práve teraz ľutujem že som sa ládovala ako drevorubač. Asi si ma všimol.
Je vysoký, štíhly a vyzerá že sa s posilňovňou pozná veľmi dobre.
Obzerá sa. Niekoho hľadá. Bola by som zvedavá……
To hádam nie?! Tento model na spodné prádlo má byť mojím novým editorom?! Srandujú?! Ako s NÍM mám preberať svoje knihy?! Tie epizódy pri ktorých sa sama červenám?! NIE!!! Alebo možno áno. Usmejem sa potmehúdsky.
Kývnem mu. Vyvalí na mňa oči. Buď je prekvapený tým ako vyzerám alebo ho neupozornili aká som mladá.
Kráča ku mne. Usmejem sa naňho.
"Ahoj. Ty si Tanya Moliérová?" a usmeje sa.
Bože. Dajte mi z neho kúsok. Ja by som si s ním už veľmi dobre poradila.
"Áno to som ja. Nepovedali vám o mne?"
"Povedali, mi o vás vo všoubecnosti. Preto ste ma prekvapili. Som zvyknutý na staré zvráskavené spisovateľky. Vyzeráte mlado." Prisadá si.
"Ale nie až tak ako vyzerám. Takže vy ste môj editor. Ani vy nevyzeráte najstaršie. " poznamenala som.
"Dobre, vek stranou. Iba som vás chcel spoznať na začiatok aby som vedel na čom som. Musím sa ponáhľať domov, tak sa stretneme v blízkej dobe a preberieme váš najnovší projekt. Niečo som už počul od Boba, ale veľa si nechával pre seba. Čaká ma sestra s autom. Uvidíme sa piatok o takej tretej ako dnes na tom istom mieste?"
"OK. A prosím tykaj mi. Som nervózna keď mi vykajú. Už bež." Mávla som.
Usmial sa a išiel preč. Toto bude zaujímavá lekcia do života.
Ahoj, prý tu mám napsat nějaký názor popřípadě kritiku.

Vcelku bych tomu nic nevytkla, je vidět že talent tam je. Sice je místy dost jen přímé řeči (občas se ztrácím,co kdo říká,ale to na celém světě vadí jen mě,tak to ignoruj pls.), ale podle mě to do samotného příběhu sedí. Dokonce i charaktery postav jsou originální a zajímavé. Jsem zvědavá na pokračování a kterým směrem povede