2. září 2010 v 15:29 | Kated
|
Autorka:MiK
Žánr:Shounen-ai/Yaoi
***o 2 hodiny neskôr***
Už sme boli zbalený a čakali sme kým dôjde Patrik s spol.
"Mami?"
"Ano?"
"To ideme na dvoch autách?"
"Nie" pousmiala sa "Patrik ma dve auta a jedno je taká dodávka a auto jak sa to vola? Mikrobus?"
"Aha" posmutnel som keď som si predstavil že s tým Idiotom budem aj v aute ešte dúfam že ma dajú s ním do izby a nechám sa zabiť diviakom.
Zbytek pod perixem
"A jak to bude z izbami?"
"No keď sú tam iba 4 izby na každej budú dvaja"
"A presnejšie to nevieš ?? žeby som zistil či nie som náhodou chorý?"
"O čo ti ide? Veď to tam máš rád"
"To hej ale to bi tam nesmeli biť tí traja"
"Oni máju aj meno?"
"S tebou sa nebavím Abby"
"Prečo?"
"Lebo medveď na štyri je MACO"
"Ježiš ty si zase príjemný ako kaktus v zadku"
"Je to tvoja vina"
"No tak už sa nehádajte už sú tu" a mala mama pravdu lebo v tej chvíli niekto zazvonil a Sam otvorila a boli tam všetci štyria.
"Bože začo ma trestáš"
"MICHAEL SVON ešte jedna drzá poznámka a zamknem ťa na celý týždeň do izby priviažem k stoličke a nedám ti jesť." V tej chvíli som zvážnel lebo som vedel že nesranduje.
"No ta ja za to nemôžem ako si ma vychovala" v tej chvíli mi priletela taká facka že som myslel že ma nabral kamión.
"Už ti sklaplo?"
"Si predstav že HEJ"
"Som zvedavá po kom si taký drzý?"
"To sa pýtaj toho kto ti ráno viaže topánky"
"Tak ti vážne neprestaneš provokovať?"
"Jasne zas je to moja vina že? Všetko čo sa kedy stalo som zapríčinil ja ešte na mňa zvaľ že som sa vlastne narodil sa ani nečudujem že ta nikto nechce"
"Tak mňa? Kvôli tebe som prišla o troch priateľov"
"Aha to myslíš toho čo si myslel že keď som mali parchant môže ma mlátiť alebo ten čo ma skoro znásilnil či ten ktorého decka sa zo mňa snažili urobiť baletku?" v tom sa Sam a Abby začali smiať.
"To nie je smiešne tie dve boli strašne a boli nebezpečné a také rúžové"
"No a ty nemáš rad rúžovú? No ty ako hm človek ktorému sa páči rovnaké pohlavie"
"Dan jeho by som teraz neprovokovala, je momentálne trochu no podráždení tak je nebezpečný" Dan ma už tak vytočil že som sa k nemu pomalý začal približovať že ho najmenej zabijem a keď už som sa naprahoval z ľavou rukou lebo pravú mam zranenú niekto ma zastavil, ten niekto bol Sebastián.
"Ty na mňa ani nehrab, PUSŤ MA IHNEĎ!"
"A keď nie?"
"Tak v noci k tebe prídem a vykuchám ťa hrdzavým nožom"
"To bi si nespravil" a víťazne sa pousmial
"Chceš sa staviť?" zlostne sa mi zablyslo v očiach.
"Dobre, dobre nehádajte sa" zase nás zastavil v hádke Patrik.
"Dobre tak si poberte svoje veci a ideme" rozhodla mama a tak som sa vydal k svojej taške ale Patrik ma predbehol.
"Počkaj ja to vezmem"
"Čo? Prečo?"
"No ráno som mal menšiu nehodu"
"Hm...akú?"
"Nemusíš mama všetko vedieť" po tom čo som to povedal sme nastúpili do auta a vydali sme sa na chatu cesta nám trvala niečo cez hodinu a pol. Hneď po príchode a vybraní všetkých veci z auta sme sa mali rozdeliť do izieb. A Patrik sa ma spýtal.
"No tak si druhý najstarší tak si vyber s kým chceš biť" v tom sa tí traja rozosmiali.
"Haha len sa smejte ja za to nemôžem že som sa narodil neskôr jak vy ....a je mi to už jedno"
"ČO? Ou to mi nevyšlo, ale jak že si Sebastiánov spolužiak?"
"Išiel do školy o rok skôr"
"Aha, prepáč"
"To nič tak s ktorým budem?"
"Hm...z Chrisom"
"Super s tým som sa ešte nehádal"
"Berieme si moju izbu"
"Ale tam je len jedna posteľ?"
"Ano mami ale je tam i pohovka"
"Ale ja nemôžem spať na pohovke?"
"Nie na pohovke spím ja mne príroda nepriala takže ja sa tam aj vojdem vieš?"
"Aha" a zasmial sa. Zaviedol som ho do izby a otvoril okno a hneď som si ľahol na ''poste''.
"Nie si náhodou unavení?"
"Nie prečo?" zaklamal som.
"Lebo mi tak pripadáš, a neboj sa ja nie som ako Sebastián a Daniel hoci sme jedno vaječné dvojčatá nie sme si moc podobný v povahe on je výbušní a ja ten kľudný "
"Ja som tiež pokojný človek, ja viem že to tak nevyzerá ...asi som v prechode" potom sa rozosmial.
"Je s tebou aj sranda ak na niekoho nekričíš"
"Ja viem ale ako som povedal asi som v prechode" zase sa rozosmial.
"Tak ja ťa opustím ok?"
"Ale hneď som späť"
"Ok...ja nikam nejdem" no ale kým sa vrátil som stihol aj zaspať.
***Sebastián***
"Christián"
"Ano Seby?"
"Že budeš môj milovaní braček a že sa vymeníš?"
"O čo ti ide Seby? Prečo ťa tak veľmi zaujíma? A nie nevymením lebo nechcem aby ho s tade vynášali nohami na pred"
"Ale šak ja sa s ním nejdem biť"
"Ja viem ale bojím sa že bi s teba raz dostal infarkt ako dnes ráno"
"Ako vieš čo sa ráno stalo?"
"Lebo som tam bol môj milí vieš? Povedz mi prosím pravdu....čo k nemu cítiš?"
"Ja neviem neviem či je to láska neviem či len priateľstvo ale..... ja neviem"
"Tak za mnou príď keď si to uvedomíš"
"Ty ma nemáš rad?"
"Ano mám ťa rád Seby ale tento ocov vzťah bi mohol už vyjsť a nikomu nevadíme no vlastne až na teba a Danyho"
"Jasne a zase Michael"
"Ano on, ti a Dany ho ničíte psychický tým že ty ho stresuješ a on mu vždy hovorí že je gay aj keď nemusí vieš?"
"Ale ja za to nemôžem to Dan"
"Čo ja?"
"Nič ty sa nevkladaj do konverzácie ak nevieš o čo ide"
"Sebastián dúfam že tento výlet bude bez kriku hádok a bitiek ok? A vynes Michaelovi veci"
"A prečo si ich nevynesie sám?"
"Fajn tak to nerob, Chris?"
"Dobre"
"Nie nie nie počkaj ja to vynesiem"
"Oo zrazu aký mi tu ochotný"
"No náhodou ja som vždy" vyplazím naňho jazyk vezmem tašku a už kráčam hore schodmi do Mikyho izby, Hm...už vidím ako na mňa kričí "VYPADNI" ach prečo práve on musí biť taký krutý na mňa? Už stojím pred dverami chitám za kľučku vojdem ale nikde ho nevidím položím tašku k nohám postele a chcem odísť keď si všimnem že leží na pohovke a asi spí.
Prídem k pohovke a pozriem sa naňho Je krásny dokonca aj keď spi
musím sa pousmiať nad tou nežnosťou a krásou. Sadnem si na posteľ a obzerám si jeho tvár jeho nos jeho zavreté oči jeho krásne plné pery. No v tej chvíli to už asi nevydržím, mám veľkú chuť ho pobozkať, nakloním sa nad jeho hlavu a začnem sa približovať nevšimnem si že sa dvere otvorili a znovu zavreli až do tej chvíle keď niekto neprehovorí.
"Sebastián" v tej chvíli som sa zasekol kúsok od jeho pier vyzeralo to ako keby som zamrzol no z toho šoku ma dostala silná rana na pravej strane tváre, tým že Chris prišiel do izby a vyriekol moje meno zobudil Mikyho no ja som si to nevšimol.
"Čo to robíš ty úchyl?"
"Čo ja?? Veď ja nič nerobím"
"Jasne a ja som potom čínsky boh srandy"
"A je to tu zase, čo som zas spravil že na mňa kričíš?"
"Skoro si ma pobozkal to sa ti zdá biť malo?"
"KKEBY NEPRIŠIEL CHRIS TAK BI SOM ŤA AJ PO-BO-Z-KA-L?
"Prestaňte sa zase hádať"
"Neprajem si aby si chodil do tejto izby ty ty uchyl!"
Vykríkol naštvane a odišiel.
"No tak to ti veľmi pekne ďakujem"
"Ty už nie si normálni Sebo, čo si si myslel že robíš?"
"Daj pokoj" a nakvašene som odišiel do svojej izby. Čo bi spravil keby som ho pobozkal? Pridal bi sa? Vrazil by mi? Bože prečo ja? Čo som komu urobil bože že ma takto trestáš? L
Ahoj, máš moc hezký blog. Prosím tě, vsadil jsem se s kamarádem, že za týden budu mít se svýma zvířátkama 100 levelů. Prosím nakrm je. Budu ti moc vděčný a když budeš potřebovat, oplatím. Zvířátka najdeš v položkách menu na konci. Měj se