Autor:MiK
Žánr:Shounen-ai/Yaoi
***pri mne***
Počujem ako niekto klope na dvere
"Ďalej" zakričím a do izby vojdú Sebastian Daniel a meno toho tretieho ani nepoznám.
"Rodičia nás sem milo vypakovali, nechcú biť rušený" zasmial sa Daniel
"A čo ja s tým mam?"
"No si jediný v tejto rodine čo je voľný" začal sa smiať ten neznámi
"Čože?"
Zbytek pod perixem
"Chris nemyslel tak voľný no len že tvoje sestri odišli"
"Ja ich zabijem to mi nemohli povedať že sa spakujú?? Bože"
"Ty bi si nás opustil Mišo?"
"Nevolajte ma tak nie som malé dieťa"
"Ale správaš sa tak"
"Neviem kto sa tu tak správa Dany?"
"Čo prosím? Ja sa nesprávam ako dieťa je mi 17 som už dosť dospelí a on je dieťa"
"To asi ťažko keď je Michael môj spolužiak tak je asi taký starý ako ja nie čiže mu je 18 a ma o rok viac ako vy"
"Seby Seby moc bi som si nefandil"
"Ako to myslíš?"
"Priezvisko:Svon Meno:Michael Dátum narodenia: 15.Jula 1993"
"Skade máš moju občianku?"
"Vydíš ešte ste o dve dni starší než on, ale ako je možne že sme my spolužiaci?
"To preto že som išiel do školy o rok skvor čiže v 5 rokoch."
"AHA"
"Inak Michael mam na teba otázku"
"Nevolaj ma Michael"
"Prečo? Ani Miša ani Michael čo ťa mam volať hej ti tam?"
"Nie volaj ma Miky alebo Mik ok?" nemám nervy na to keď ma niekto vola Miša či Michael.
"OK nechajme to tak k tej otázke ok?"
"OK" povedal som znudene.
"Si gay?" vtej chvíli mi zaskočilo a sčervenal som.
"ČO? Prečo si to myslíš?"
"No keď sa ti pači Seby tak som myslel že si a pôsobíš tak" v tej chvíli som to už nevydržal a rozkričal sa.
"Môže ti biť jedno či som homosexuál či hetero je to moja vec nie vaša, a neznamená že keď sa mi Sebastian páči že som gay" a naštvane som si pozbieral nutne veci a zišiel dole.
"Mami budem spať u Reneho dobre?"
"Prečo to odídeš i ty keď mame návštevu?"
"Nemienim s tými ... s tými neviem ako ich mam nazvať biť v tomto dome ani minútu"
a pozrel som sa k schodom kde schádzali tí traja.
a pozrel som sa k schodom kde schádzali tí traja.
"Ale Miky za pravdu sa každý bije"
"No a čo ale nie je to vaša vec ale moja či som na také alebo také pohlavie" už som znova kričal.
***cestou k Renému***
Už som asi v polovičke cesty keď mi začne zvoniť mobil pozriem sa na mobil Súkromné číslo kto to môže biť ? Asi iba nejaký omyl.
"Prosím?" zdvihol som to.
"Ahoj, kde si?" bol som prekvapený že mi vola práve on.
"Sebastián? Skade máš moje číslo a čo chceš?"
"No od tvojej mami" počul som ako sa pousmial "A chcem vedieť kde si"
"Som na ceste k Renému"
"Aha a to je kde aby som sa nestratil keď ťa budem hľadať?"
"Tak ma nehľadaj nie?"
"Ale ja chcem."
"Ale ja nie"
"To je už tvoj problém no tak kde si"
"Nie tvoj problém je že ma chceš isť hľadať ale hovorím ti že nemusíš som dosť veľký nato aby som sa o seba postaral SÁM!" koncom vety som už začal zvyšovať hlas
"No tak Miky nekrič a nebuď hysterický"
"Ja že som hysterický?"
"Ano?"
"Fakt? A vieš ty môj milý prečo?" no v tom mi to zložil, myslel som že ho zabijem tak mi tu vedieme takúto konverzáciu a on si kľudne zloží? Len som nad tým zakrútil hlavu a pokračoval v ceste no v tom ma niekto objal okolo pásu a zašepkal:
"Ne neviem" v tom hlase som spoznal Sebastiána.
"Čo tu robíš ty idiot? Okamžite ma pusť!" rozkázal som mu.
"A keď nie? Čo urobíš?"
"Začnem kričať" riekol som naštvane.
"Neverím ti" povedal
"Vážne?"
"Ano" a to mi stačilo na to aby som sa rozhodol a z plného hrdla začal kričať
"Pomoooooc on ma chce znásilniť" to mu asi stačilo na to aby zistil že som si srandu nerobil a pustil ma, v tej chvíli som sa ani neotočil a rozbehol sa k Renému domou.
***Sebastián***
Pozeral som sa za ním ako beží až kým nezahol za roh a vracal som sa späť k ním domou. Prečo mu tak vadilo že som ho objímal? A prečo sa mi to tak páčilo držať ho v náruči?
Celou cestou som rozmýšľal nad týmito dvoma otázkami na ktoré asi nikdy odpoveď nedostanem. Ani som si neuvedomil a stál som pred ich domom už bolo veľmi neskoro ale vôbec som si to neuvedomil, a nevadilo mi to keď som vkročil na ich pozemok všimol som si húpacie kreslo kde sedel dve osoby a tak som sa kus priblížil v tom som v jednej z tých osôb spoznal Sam, a tak som ju oslovil.
"Sam?"
"Kurva človek tu už nemá vôbec žiadne súkromie" no až vtedy sa otočila a pousmiala sa
"O Seby to si ty?"
"No a koho si čakala teraz v jarý? Santa Clausa?"
"Ha ha to nie je vtipné len som si myslela že je to zase Miky, ten mali trpaslík cccc"
"Ach jaj ....Nevieš otec je ešte tu?"
"Ano mama mi volala vraj u nas budete cez noc" a zasmiala sa
"Ak chceš môžeš spať s Mikym v izbe"
"Hm... tak to pochybujem"
"Presvedčím mamu aby ťa k nemu nasačkovala"
"No ale to nepomôže vieš?"
"Ale prečo bi nepomohlo? Poď idem sa jej spýtať" a tak ma viedla i tú neznámu osobu k domu až pred dverami som si všimol že je to dievča, a tak som sa na ňu pozrel a ona to vycítila a pozrela sa na mňa a usmiala sa
"Mi sa ešte nepoznáme ja som Annie"
"Teší ma Sebastián"
"No tak sa už poznáte poď ideme za mamou"
"Hej chcel som ti povedať že s Mikym v izbe nebudem už len kvôli tomu že išiel za Reném" ju to zaskočilo a ja som sa víťazne pousmial.
"To si my nemohol povedať skôr ti idiot?"
"Toto je hrozne najprv ma nenecháš dohovoriť a potom na mňa bez príčiny kričíš a nadávaš mi do idiotou" ani som si nevšimol že do predsiene prišli už aj rodičia s Chrisom Danom a Abby a pokračoval som "Vy dvaja ste určite rodina to nie je možne"
"Čo?"
"Že ty a tvoj brat ste úplne rovnaký" v tom sa ozvala Anna
"Prečo sa hádate?"
"Len tak mami z nudy"
"Aha takže keď tu nie je Michael každý je dobrý?"
"Ano Chris si to vystihol presne"
"Ďakujem Abby však som aj na seba pyšný"
"Dobre myslím že bude lepšie ak už pôjdeme spať zajtra si pôjdeme po veci a pôjdeme na Anninu chatu keď sú tie prázdniny"
"Dobre" každý súhlasil na moje prekvapenie som fakt spal v Mikyho izbe cela tam po ňom voňala a ja som nemohol zaspať aké to bolo pre mňa strašne nie preto žeby mal nepohodlnú posteľ ale musel som stále rozmýšľať čo asi robí u Reného. Niekedy okolo 10 som úž naozaj zaspal.
"Dobre" každý súhlasil na moje prekvapenie som fakt spal v Mikyho izbe cela tam po ňom voňala a ja som nemohol zaspať aké to bolo pre mňa strašne nie preto žeby mal nepohodlnú posteľ ale musel som stále rozmýšľať čo asi robí u Reného. Niekedy okolo 10 som úž naozaj zaspal.
***Ráno JA***
Vstal som okolo 8 a rozlúčil som sa z Reném a išiel domou kde som si myslel že dospím a budem mať kľud. Keď som však vošiel do predsiene tak som zistil že návšteva sa asi zdržala tak som išiel do kuchyne že aspoň niečo pripravím na raňajky a najem sa skôr než sa z niekým zase pohádam od včerajšieho obeda som nejedol. Keď už mam lievance urobene tak som si nalial džús a vzal som si tanier že sa najem no v tom som od odveký počul rozospalo
"Dobre ráno" a tak som sa otočil no to som asi nemal robiť lebo tam stal Sebastián iba v boxerkách a vyzeral naozaj sľubne, v tej chvíli som aj zabudol že držím v ruke tanier a pohár a všetko mi to vypadlo a prebralo z tranzu
"Sakra" povedal som
"Počkaj pomôžem ti"
"Nie to netreba ako keby ti nestačilo čo si už urobil"
"Takže je to moja vina?"
"ANO je to tvoja vina vieš že sa ľudia nemajú strašiť?"
"Ale však videl si ma"
"No práve že videl"
"Čo tu robíte taký krik" ozval sa od dverí Patrik.
"To nič len mi vypadol pohár a tanier nič sa nedeje"
"Ale deje ....čo si mu urobil Sebastián?"
"Nič iba som ho pozdravil, to on z toho robí vedu"
"No kto bi s toho vedu nerobil vieš ako musí biť v šoku? Je vo vlastnom dome po ktorom mu chodí polonahý chlap a robí mu také šoky?"
"Čo?"
"Že nie si doma a padaj sa obliecť" v tom si Sebastián uvedomil že naozaj nie je oblečený pípol tiché sorry a už ho tu nebolo.
"Počkaj pomôžem ti" povedal Patrik
"Nie to netreba bola to moja vina"
"Nie pomôžem ti" Keď pristúpil tak si všimol že na podlahe a mojej ruke je krv.
"Ježiš Mišo čo sa ti stalo?"
"ČO?"
"Ta ruka? Kde mate lekárničku?" až teraz som si všimol že mi tečie krv z ruky
"Poď sem musím ti to ošetriť" keď už to mal ošetrené prišiel do kuchyne Sebastián v zákryte z Danom a Chrisom.
"Ďakujem" pípol som a chcel som začať znovu upratovať n Patrik ma zastavil.
"Nechaj to tak a radšej sa choď prichystať za 2 hodiny ideme na vašu chatu" zaskočil ma tu chatu som miloval bol tam kľud a blízko bola aj rieka v ktorej sme sa kúpali ako malí a aj teraz občas ale už je to iné tak veľa sa toho zmenilo.
"Nie to neje nič vážne ja to spravím"
"Povedal som že nie uprace to Sebastián"
"Prečo ja?"
"Lebo je to tvoja vina"
"Nie je to moja vina"
"Vôbec že nie. Makaj a nekecaj"
"Fajn" odfrkol si a viac už som nepočul lebo už som vchádzal do izby.












aa...supeer
:..super cast
:..tesim sa na dalsiu
